Chyba Tarabu či nezmyselné podmienky? Envirorezort má problémy s plánom obnovy, kritizuje ho vláda, analytici aj mimovládky (2024)

Faktom zostáva, že Taraba sa vrámci svojho pôsobenia vo funkcii venoval viditeľnejšie personálnym výmenám než plneniu medzinárodných záväzkov. Kým za osem mesiacov stihol zfunkcie odvolať až 50expertov, čo je najviac zo všetkých ministrov, envirorezort zatiaľ mešká pri každej úlohe, ktoré má splniť vrámci plánu obnovy. Vyplýva to zo správ Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA). Najviac problémov kontrolné organy odhalili pri realizácii cieľov voblasti dekarbonizácie priemyslu, príprave reformy okrajinnom plánovaní a vykúpe súkromných pozemkov vnárodných parkoch. Problémy sú aj pri príprave novely zákona oposudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), čistení vodných tokov či vytvorení metodík na rozvoj veternej energie.

Ku kritike sa najnovšie pripojilo aj združenie environmentálnych organizácií Klimatická koalícia, ktoré vyzýva vládu na nápravu situácie. „Aj vo februárovej vládnej správe bolo MŽP najmenej schopným rezortom. Popri tom sa vrýchlosti pripravujú zákony, ktoré súvisia splánom obnovy, ale ich návrhy rozhodne nespĺňajú pôvodný zámer,“ upozornil člen združenia a koordinátor Priateľov Zeme-CEPA Juraj Melichár.

Reformy idú pomaly

Vládna sekcia plánu obnovy, teda NIKA, pravidelne hodnotí posun vrealizácii plánu obnovy. Experti vydali dve správy, jednu vo februári a ďalšiu vmáji. Ministerstvo životného prostredia sa za uplynulé tri mesiace posunulo splnením úloh iba málo, konštatujú odborníci. Za najkritickejší míľnik označili reformu krajinného plánovania, ktorú rezort mal presadiť ešte do konca roka 2023.Vminulom volebnom období však legislatíva neprešla Národnou radou (NR) SR, na schválenie chýbal jeden hlas. Začiatkom júna ministerstvo pripravilo a predložilo nové znenie zákona a parlament by mal oňom rokovať vskrátenom legislatívnom konaní.

Zákon okrajinnom plánovaní má určiť limity využívania prírodných zdrojov či určiť opatrenia, ktoré smerujú kzachovaniu ekologickej stability. Vpraxi to znamená, že pri územnom rozhodovaní a stavebných konaniach by sa mali zohľadňovali aspekty adaptácie na zmenu klímy. Tým by sa mala podporiť napríklad realizácia prírode blízkych protipovodňových opatrení, krokov na prevenciu sucha a úbytku biodiverzity. Krajinný plán sa bude povinne využívať pri tvorbe územných plánov, nebude však záväzný.

Návrh zdielne envirorezortu si ale zaslúžil kritiku opozície a samospráv, podľa ktorých by sa takáto rozsiahla zmena nemala schvaľovať vurýchlenom režime. Slegislatívou nie je spokojný ani minister Taraba, ktorý novelu otvorene nazýva „výmyslom predošlej vlády“. Tvrdí, že sa snažil presvedčiť Európsku úniu, že taký zákon nie je potrebný. Napokon jeho rezort pripravil zmenu, a to tak, aby boli splnené podmienky plánu obnovy a nebola prekážkou pre vyplatenie peňazí.

Vlani ministerstvo tiež malo dokončiť vykúp takmer 13-tisíc hektárov pozemkov od súkromných majiteľov vnárodných parkoch. Ani tento cieľ nebol splnený a úradníci zo sekcie plánu obnovy na Úrade vlády nie sú spokojní salternatívnym riešením, ktoré navrhol Tarabov rezort. Predstavený návrh odporučilo značne dopracovať, a to bez uvedenia detailov. „Na základe dosiaľ poskytnutých informácií nebolo možné na strane NIKA vyhodnotiť potenciál predmetného návrhu,“ zhodnotili odborníci.

NIKA taktiež upozorňuje, že envirorezort musí kriticky zhodnotiť schopnosť zimplementovať plán dekarbonizácie priemyslu. Podľa záväzku zplánu obnovy by totiž Slovensko do polovice roku 2026malo znížiť emisie zpriemyslu aspoň o1,2milióna ton ekvivalentu CO2. Pôvodne mal kľúčovú úlohu vnaplnení cieľa zohrať U.S. Steel ako najväčší producent emisií vslovenskom priemysle. Košické oceliarne mali dostať zplánu obnovy 300miliónov eur na výmenu súčasných pecí za elektrické. Materský americký koncern sinvestíciou dlho váhal, neskôr situáciu skomplikoval predaj podniku japonskému holdingu. U.S. Steel sa nakoniec dotácie vzdal. Slovenskej vláde však na splnenie míľnika dochádza čas, najneskôr má byť zrealizovaný za dvaroky.

Čítajte viac Taraba naráža na Európsku komisiu. Jeho zmeny sa musia presunúť na september

Tarabov rezort oznámil, že plánuje vyhlásiť novú výzvu, lenže je potrebné zabezpečiť súlad so schémou štátnej pomoci, schválenou Európskou komisiou, upozorňujú vládni experti. „Najmä zhľadiska uskutočnenia transparentného súťažného konania vrámci výzvy a maximalizácie ekonomicky efektívneho plnenia dekarbonizačného cieľa,“ pripomínajú vspráve.

Envirorezort by sa mal intenzívnejšie zaoberať aj ďalším míľnikom, revitalizáciou a čistením vodných tokov. Do konca tohto roka by mali mať revitalizovaných 52kilometrov slovenských riek, pre väčšinu prác však ešte nebola pripravená projektová dokumentácia. Neoficiálne sa pri tom dávnejšie hovorí, že včasné naplnenie tohto cieľa zplánu obnovy je nereálne. Tarabovo ministerstvo preto navrhlo vrámci revízie zmeniť parametre a do konca tohto roka namiesto plánovaných 52kilometrov revitalizovať len 10.Zároveň navrhlo znížiť aj celkovú dĺžku revitalizovaných tokov zo súčasných 90kilometrov na 20a tiež predĺžiť termín plnenia cieľa až do konca roka2026.

Čítajte viac Miliarda z Bruselu pre Slovensko sa zasekla na novele Trestného zákona. Je to výstražný prst pre vládu či strašenie opozície?

Dochádza čas

Problémom však je, že všetky míľniky, reformy a investície zplánu obnovy majú byť dokončené vprvom polroku 2026.Tarabov rezort tak má na realizáciu potrebných opatrení len dva roky a je otázne, či ich stihne splniť. Ak sa to nepodarí, Slovensko príde openiaze zpiatej a ďalších žiadostí oplatbu zplánu obnovy. Celkovo tak môžeme prísť otri miliardy eur, zktorých štát plánuje zaplatiť napríklad výstavbu dvoch nových nemocníc či škôlok po celom Slovensku.

Minister Taraba vstanovisku pre Pravdu uviedol, že urobí všetko pre to, aby tieto peniaze neprepadli. Otéme intenzívne rokuje sBruselom a podpredsedom vlády SR pre plán obnovy Petrom Kmecom (Hlas). „Plán obnovy a odolnosti SR, tak ako ho presadila Matovičova a Hegerova vláda aj sjeho pseudoprojektmi, bol pripravený bez zapojenia sociálnych partnerov, zamestnávateľov či zástupcov regiónov. Experiment, keď sa úradníci vBratislave hrali na sociálnych inžinierov, bol od začiatku odsúdený na neúspech. My vnímame realitu a niektoré projekty dokončíme, aby sme zachránili financie pred ich prepadnutím,“ zdôraznil Taraba.

Európska komisia (EK) by mohla niektoré pôvodne schválené ciele prehodnotiť vrámci takzvanej revízie. Aby sa tak stalo, členský štát má Komisii preukázať, že zobjektívnych dôvodov nie je schopný realizovať niektoré opatrenia. Pri argumentovaní je potrebné preukázať jednak okolnosti, ktoré znemožnili implementáciu niektorého cieľa, ktoré členský štát nemohol nijako ovplyvniť, a tiež to, že nebolo možné tieto okolnosti predvídať. Čím omeškanie argumentuje Tarabov rezort, nie jeznáme.

Ako už informovala Pravda, slovenská vláda rozbehla neoficiálne rokovania orevízii plánu obnovy ešte vo februári a rokovania stále pokračujú. Šéfka NIKA Lenka Gabrhelová zdôrazňuje, že ide onáročný proces, ktorý môže trvať aj vyše roka. Šanca, že sa dá dohodnúť výrazne zmeny či časové posuny, je však malá. „Predĺženie obdobia implementácie plánu obnovy by si vyžadovalo zmenu európskej legislatívy. AEurópska komisia nám zatiaľ veľmi striktne komunikuje, že spredĺžením lehoty na implementáciu plánu obnovy a odolnosti nemáme rátať,“ uviedla vrozhovore pre portál EurActiv.

Ohrozenie európskych peňazí sa spomínalo aj vsúvislosti snedávnym stanoviskom nadácie Zastavme korupciu, ktorá kritizovala, že za osem mesiacov zaznamenali takmer 50odvolaných odborníkov zministerstva. Podľa nadácie na uvoľnené miesta po expertoch prišli často nekvalifikovaní ľudia, členovia SNS alebo strany Život– NS. Lucia Szabová zKlimatickej koalície pre agentúru SITA potvrdila, že vláda má právo na svoje nominácie, no zenvirorezortu odišli experti, ktorí tam pracovaliroky.

Čítajte viac Via Iuris: Vláda prijíma 60 % zákonov v skrátenom konaní, prekonala aj Matovičove pandemické rekordy

Taraba potvrdil, že odvolal ľudí, ktorí boli podľa jeho slov „napojení na predošlú vládnu moc“. „Otvorene hovorím, že snimi spolupracovať neplánujem a nechcem,“ pokračoval minister. Spojenie prepustenia odborníkov sohrozenými miliardami zEÚ je podľa neho nezmysel. „Tieto čistky spôsobia, že Slovensko tento rok znašej predikcie bude mať 600miliónov eur. Minulý rok títo ‚top odborníci‘ spôsobili, že nám prepadli eurofondy za 430miliónov eur,“ vyhlásil Taraba.

Sekcia plánu obnovy Úradu vlády vstanovisku pre náš denník uviedla, že spolu sministerstvami pravidelne monitoruje míľniky a ciele, pri ktorých existuje potenciálne riziko ich nesplnenia. „NIKA sa spolu svykonávateľmi snaží urobiť maximum pre to, aby sme zrealizovali všetky opatrenia tak, ako ich máme definované. Od poslednej revízie Plánu obnovy nebola vládou schválená, a teda ani Európskej komisii predložená žiadna žiadosť ovykonanie zmeny existujúcich záväzkov,“ odpísala na našeotázky

Čakáme na miliardu

Všetky meškajúce míľniky zplánu obnovy, ktoré má na starosti Tarabov rezort, sú viazané na piatu žiadosť a platbu a neskoršie finančné tranže zBruselu. Slovensko však momentálne stále čaká na hodnotenie a vyplatenie štvrtej žiadosti, jej objem je 924miliónov eur. Pôvodné financie zBruselu mali byť vyplatené vprvom polroku 2024, ale vo februári EK pozastavila proces pre zmeny, ktoré vláda presadila vdôchodkovom systéme, vrozpočte a ohľadom novely Trestného zákona.

Vicepremiér Kmec prednedávnom informoval, že posudzovanie žiadosti sa vyvíja pozitívne. „Môžem skonštatovať, že Slovensko splnilo všetkých 15míľnikov zo štvrtej žiadosti oplatbu, a tým pádom pri hodnotení nič nestojí vceste, aby sa dostalo k924miliónom eur ztejto štvrtej žiadosti,“ opísal situáciu. Informácie pre Pravdu potvrdili aj úradníci NIKA. „Slovensko je pred schválením štvrtej žiadosti oplatbu. Splnili sme všetky potrebné úlohy a pozitívne hodnotenie EK je už iba otázkou niekoľkých administratívnych úkonov. Platbu očakávame koncom leta,“ uviedli vstanovisku.

Čítajte viac Taraba nečakane zahlasoval: štáty EÚ schválili normu o obnove prírody, nariadenie prešlo len tesne

Harmonogram platieb sa však zrejme posunie. Podľa pôvodného plánu mala miliardová dávka zBruselu byť vyplatená ešte do konca tohto júna, do konca roka slovenská vláda mala poslať žiadosti odve ďalšie platby vcelkovej sume 1,6miliardy eur. Ešte vzime sa však termín podania žiadosti opiatu platbu posunul ztohtoročnej jesene na neskôr. Dôvodom bolo nesplnenie či meškanie ôsmich z22míľnikov a cieľov. Vpolovici júna sa počet problémových reforiem zplánu obnovy zvýšil na desať, vyplýva zinformácií orealizácii plánu obnovy.

„Vsúčasnosti je prioritou vlády príprava piatej žiadosti oplatbu, ktorú plánujeme predložiť Európskej komisii do konca tohto roka. Tá si vyžaduje maximálnu pozornosť a súčinnosť všetkých rezortov, sktorými na túto tému vedieme intenzívny dialóg. Krok za krokom riešime aj problémy, ktoré sme našli na stole po predchádzajúcich vládach,“ uviedol pre Pravdu tlačový odbor sekcie plánu obnovy Úraduvlády.